vitamíny

Prispel andrea

Už dávno je známe, že ľudský organizmus potrebuje okrem základných živín, ako sú cukry, tuky či bielkoviny, aj malé množstvo špeciálnych regulátorov látkovej premeny vitamínov. Aj ich pomenovanie naznačuje, že vitamín je akoby mína (bomba) pre život (vita). Vitamíny sú teda výživovo dôležité látky, ktorých príjem je nevyhnutný na udržanie života či dobrého zdravotného stavu jednotlivca.

Vitamíny môžu syntetizovať prevažne len rastlinné organizmy. Živočíchy stratili túto schopnosť počas vývoja, a preto musia vitamíny prijímať v potrave (najčastejšie rastlinnej), a to buď v hotovej forme, alebo ako tzv. provitamíny. Vitamíny sa však nepodieľajú na pokrytí energetických nárokov organizmu, ani netvoria stavebné alebo štruktúrne jednotky. Ich potreba je preto veľmi malá, závisí od druhu organizmu, jeho veku, pohlavia, stravovacích návykov, fyziologického stavu a pod. Nedostatok vitamínov v potrave sa prejavuje rôznymi poruchami, ktoré v ľahšej forme označujeme ako hypovitaminózy, v ťažšej ako avitaminózy. Hypovitaminózy sú spôsobené prechodným nedostatkom určitého vitamínu, čo sa prejaví v poruche niektorých životných procesov. Avitaminózy sú vyvolané dlhotrvajúcim chýbaním jedného alebo niekoľkých vitamínov.

Charakteristika vitamínov:

Vitamín A – (axeroftol) je v tukoch rozpustný vitamín. Existuje v dvoch prirodzených formách – vitamín A1 (retinol) a vitamín A2 (3-dehydroretinol). Vitamín A je potrebný pre tvorbu rodopsínu, zrakového pigmentu používaného za nízkeho osvetlenia. Nedostatok vitamínu preto vedie k šeroslepote. Vitamín A je tiež dôležitý antioxidant. Rovnako je nevyhnutný pri vývoji epitélií, pri jeho nedostatku bunky rohovatie (xeróza).

Zdrojom vitamínu A je alfa-karotén, beta-karotén a lykopén, čo sú oranžová a červená farbivá. Vitamín A vzniká z provitamínu A, teda predovšetkým z beta-karoténu.

Zdroje karoténov alebo vitamínu A: Rybí tuk, pečeň, mrkva, zelené a žlté listy, špenát, kel, petržlenová vňať, Kalerábová vňať, melón, marhule, kapusta, brokolica, kukurica, tekvica, maslo, vaječný žĺtok, v menšom množstve mlieko, tučné ryby, čerešne a iné.

Nedostatok: Nedostatok vitamínu A spôsobuje šerosleposť, [1] sklon k zápalu očných spojiviek a poškodenie očnej sietnice, rohovatenia a šupinatosť kože, zníženie pohlavnej aktivity, spomalenie pohlavného vývoja, zníženie potencie, zníženie imunity, sklon k zápalom a niektoré ďalšie poruchy (pozri hypovitaminóza A) . K príznakom nedostatku vitamínu patrí šerosleposť a bolesť očí napr. pri prechode z tmy na svetlo. Nebezpečný je však aj prebytok tohto vitamínu.

Dávkovanie: Odporúčaná denná dávka je 1000 mg / deň (alebo 6000 mikrogramov karoténu), [1] pri dlhodobom užívaní sú potrebné pravidelné prestávky. Užívanie v tehotenstve je potrebné konzultovať s lekárom, všeobecne sa neodporúča (môže poškodiť nervový systém plodu). Prírodné provitamín A (beta-karotén) by mal byť bez vedľajších účinkov. Diabetes vyvoláva ťažkosti v premene betakaroténu na vitamín A. Pri chorobách srdca sa odporúča užívať ho formou sirupov alebo práškov najčastejšie trikrát denne.

Znížená účinnosť: Spaľuje sa pri sledovaní televízie, pri umelom osvetlení, požívanie alkoholu, anacidných žalúdočných liekov, aspirínu, barbiturátov, liekov na zníženie cholesterolu. Ničia sa pri teplote nad 100 ° C.

Predávkovanie: Vitamín A je jedným z mála vitamínu, ktoré môžu spôsobiť hypervitaminózy, teda ochorenie z nadbytku vitamínu. Ukladá sa v pečeni. V dôsledku toho môže predávkovanie spôsobiť osteoporózu i otravu. Pri konzumácii zeleniny sa nemusíme báť predávkovania vitamínom A, ale 100 gramov medvedích pečene (ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínu) nás môže aj zabiť. Vo voľnopredajných výrobkoch s kapsulami vitamínu A je ho tak málo, že predávkovanie prakticky nehrozí.

Pozor! Je synergický s vitamínmi skupiny B, C, E, zinkom, vápnikom, selénom a fosforom. Vitamín A síce pôsobí proti rakovine, ale pri dlhodobom užívaní dávok nad 1 mg / deň naopak zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc, preto nepoužívame väčšej dávky ako 1 mg / denne. Väčšina prípravkov je v množstve 1.6 mg v tablete, takéto prípravky užívame jednu tabletu obdeň, lepšie je užívať jeho provitamín beta-karotén. Beta-karotén je neškodný, prípadné vyššie dávky sa z tela väčšinou vylúči močom. Vitamín A sa nachádza iba v živočíšnych produktoch a beta-karotén len v rastlinných. Organizmus si vie vitamín A vytvoriť lepšie, keď človek prijíma rôzne zdroje karoténov a kryptoxantinu, nielen napr len mrkvu. Napriek tomu bol zaznamenaný prípad predávkovania pri pití jedného litra mrkvovej šťavy denne. Asimilácii vitamínu A resp. premenu karoténov na vitamín A uľahčuje prítomnosť tukov, najmä živočíšnych tukov a kokosového tuku. Tiež malý príjem bielkovín, resp. aminokyselín zhoršuje asimilácii a využitie vitamínu A. Niekedy pomáha aj tepelná úprava.

Vitamín B1 – (tiamín) Klasickým ochorením vyplývajúcim z vážneho nedostatku tiamínu je ochorenie beri-beri. Bežnejší je menej vážny nedostatok tiamínu, charakterizovaný anorexiou a mentálnymi poruchami, ako sú podráždenosť, nepozornosť, poruchy pamäte, depresie a nespavosť. Keď sa nelieči, vyvinie sa jedna z rôznych klinických foriem beri-beri, ktorých symptómy zahŕňajú mentálne zmeny, svalové kŕče, opuchy, atrofiu svalstva a srdcové poruchy. Nedostatok tiamínu sa v západných krajinách zvyčajne spája s alkoholizmom. Toto obvykle vyplýva z vysokého príjmu prázdnych kalórií a nízkeho príjmu nutrične bohatých potravín. Nižší príjem tiamínu môže byť spôsobený aj rôznymi chorobami alebo parazitmi, liekmi znižujúcimi príjem jedla a využitie alebo vstrebávanie tiamínu, tehotenstvom a dojčením, ťažkým fajčením, pokročilým vekom, genetickými príčinami a stresom. Bohatým zdrojom tiamínu je bravčové mäso, mlieko, mliečne výrobky a vajcia. V obilninách, ktoré sú vzhľadom k ich značnej spotrebe najdôležitejším zdrojom tiamínu. je vitamín prítomný hlavne v klíčku a v aleurónovej vrstve. Biele múky obsahujú podľa stupňa vymletia asi desaťkrát menej tiamínu ako celozrné múky. Ďalším dôležitým zdrojom tiamínu sú zemiaky a strukoviny.

Vitamín B2 – (riboflavín) Prítomnosť tohto vitamínu je bezpodmienečne potrebná pre normálnu funkciu kože, slizníc a periférnej nervovej sústavy. Deficiencia je pomerne vzácna a prejajvuje sa bolesťou hrdla, edémom hltana, glositídou, stomatitídou a dermatitídou. Vzhľadom na zloženie našej stravy sa odhaduje, že asi 40 % riboflavínu získavame z mlieka a mliečnych výrobkov, 20 % z mäsa a mäsových výrobkov, 15 % z chleba, 10 % zastúpenie majú vajcia a rovnaké aj zelenina. Bohatým zdrojom je droždie.

Vitamín B5 – (kyselina pantoténová) Je dôležitá pre dobrú funkciu imunitného a nervového systému. Z potravín živočíšneho pôvodu sú na kyselinu pantoténovú bohaté hlavne vnútornosti, bravčové mäso a vaječný žltok.

Vitamín B6 – (pyridoxín) Deficit pyridoxínu môže u žien iniciovať predmenštruačný syndróm, prejavujúci sa depresiami, vnútorným nepokojom, únavou, bolesťami hlavy, žalúdočnými kŕčmi. Má úlohu pri tvorbe červených krvinek. Ďalším prejavom nedostatku sú rôzne kožné defekty, medzi ktoré patria trhlinky v kútikoch úst a vredy na jazyku.

Bohatým zdrojom vitamínu je mäso, mäsové výrobky, vnútornosti a vaječný žltok. Obsah v mlieku a syroch je pomerne nízky. Dobrým zdrojom vitamínu sú obilniny. Vyšší obsah majú celozrné cereálne výrobky a obilné klíčky, ďalej zemiaky a strukoviny. Pyridoxín je ako ďalší vitamín skupiny B vo vysokých koncentráciách prítomný v droždí.

Vitamín B7 – (biotín) Jedným z hlavných príznakov nedostatku tohto vitamínu je určitý druh dermatitídy, ktorý sa prejavuje červenými šupinkovými poškodeniami kože. U detí je jeho deficiencia navyše sprevádzaná vypadávaním vlasov. Pri nedostatku biotínu môže dôjsť aj k niektorým zmenám v krvnom obraze. Môže vyvolať nechutenstvo, únavu, depresie, nespavosť a zvýšenie cholesterolu v krvi. Keďže ľudský organizmus si sám produkuje biotín činnosťou vlastnej črevnej mikroflóry a navyše sa obsah vitamínu zvyšuje prijatými potravinami, príznaky z nedostatku biotínu sú u človeka pomerne vzácne.

Dobrým zdrojom je vaječný žltok a vnútornosti (hlavne pečeň a obličky). Pomerne bohatým zdrojom sú niektoré druhy zeleniny, obilniny, cereálne výrobky a strukoviny. Vysoký obsah biotínu je v droždí a tiež v hubách.

Vitamín B12 – Od prítomnosti tohto vitamínu závisí tvorba červených krviniek v kostnej dreni. Vyváženosť medzi vitamínom B12 a kyselinou listovou zabezpečuje ľudský organizmus pred rôznymi formami málokrvnosti. Jeho zastúpenie v ľudskom organizme je dôležité aj pre dobrú funkciu imunitného systému. Nedostatok vitamínu B12 sa prejavuje predovšetkým málokrvnosťou a je často spojený aj s duševnými poruchami a neurologickými komplikáciami, najmä depresívnymi syndrómami.

Vitamíny tejto skupiny sú prítomné v potravinách živočíšneho pôvodu, kapuste, uhorkách a ovocných šťavách.

Vitamín C – (kyselina askorbová) Vzhľadom na skutočnosť, že kyselina askorbová je schopná viazať kyslík, je veľmi účinným antioxidantom. Posilnenie imunitného systému v súvislosti s dostatočným zásobením ľudského organizmu vitamínom C stimuluje produkciu lymfocytov. Ovplyvňuje aj pohyb fagocytov, ktoré ničia baktérie, vírusové častice, karcinogénne bunky a podobne. Potláča infekciu dýchacích ciest a redukuje symptómy astmy a alergie. Nedostatok vitamínu sa prejavuje predovšetkým únavou a zvýšenou náchylnosťou na infekčné ochorenia. Deficiencia môže spôsobiť aj svalovú únavu a zdĺhavé hojenie zlomenín. Kedže vitamín C ovplyvňuje resorpciu železa, a tým aj tvorbu červených krviniek, nedostatok vitamínu môže spôsobiť krvácanie slizníc i podkožné krvácanie. Najbohatším zdrojom vitamínu C je ovocie a zelenina.

Vitamín D – Vitamín D (inak tiež antirachitický vitamín) je súhrnný názov pre steroidné hormonálne prekurzory, súhrnne označované tiež ako kalciferoly. Sú východiskovou látkou pre syntézu kalcitriolu, hormónu, ktorý významne ovplyvňuje metabolizmus vápnika a fosforu.

Zdroje vitamínu D: Za normálnych okolností sa vitamín D tvorí v ​​koži pôsobením slnečného žiarenia z provitamínu 7-dehydrocholesterolu, derivátu cholesterolu. Ultrafialové žiarenie štiepi B jadro zlúčeniny za vzniku cholekalciferolu, teda vitamínu D3. Túto schopnosť výroby vitamínu v koži si osvojili suchozemské stavovce približne pred 300 miliónmi rokov, keď sa presunuli z oceánu, ktorý bol bohatý na vápnik. Syntéza pôsobením slnečného žiarenia by mala stačiť na pokrytie až 80% dennej potreby, v závislosti na zemepisnej šírke a ročnom období. V potravinách sa cholekalciferol nachádza v rybom tuku, pečeni, vaječnom žĺtku a mlieku. U rastlín je prekurzorom ergosterol, morfín a rastlinný vitamín D je potom ergokalciferol, alebo vitamín D2.

Biologické pôsobenie: Jeho význam je v účasti pri resorpciu vápnika a fosfátov z čreva a prispieva tak k regulácii a optimalizáciu hladiny vápnika a fosforu v krvi. Fosfor aj vápnik sú dôležité pre stavbu kostí. Vitamín D je preto dôležitý pre uchovanie kostí silných a nepoškodených.

Syntéza kalcitriolu: V prvom kroku je 7-dehydrocholesterol štiepiť UVB žiarením za vzniku provitamínu D3.
Provitamín D3 sa spontánne premení na svoj ​​izomér, cholekalciferol.
Cholekalciferol je vychytávaný pečeňou, kde je v endoplasmatickém retikule hydroxylovaný enzýmom D3-25-hydroláza. Vzniknutý produkt, 25-hydroxycholekalciferol je prevažujúcou formou vitamínu D v obehu a tiež tvoria väčšinu pečeňových zásob vitamínu. Veľká časť hydroxycholekalciferolu taktiež prechádza do žlče (enterohepatálny obeh). 25-hydroxycholekalciferol je ďalej hydrolyzuje v obličkách na biologicky aktívny 1,25-dihydroxycholekalciferol, kalcitriol, ktorý už priamo ovplyvňuje metabolizmus vápnika.

Prejavy nedostatku: Nedostatok vitamínu D sa prejaví zmäknutím kostí v dôsledku strát a nedostatočnej resorbcie vápnika a fosfátu. U detí sa toto prejaví ako krivica, u dospelých potom ako osteomalácia. Tiež sa prejavuje zvýšenou kazivosťou zubov.

Predávkovanie: Vo vysokých dávkach vitamín D naopak metabolizmus vápnika a fosforu narušuje, vedie k hyperkalcémii a môže skončiť aj smrťou. Samotné slnečné žiarenie kvôli regulačným mechanizmom syntézy nikdy nevedie k hypervitaminóze.

Vitamín E – (tokoferoly) Vitamín E je súhrnné pomenovanie prírodných chemických látok (inak tiež tokoferoly), derivátov 6-hydroxychromanu alebo protokolu. Patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch av organizme slúžia ako dôležitý antioxidant, chráni bunkové membrány pred poškodením voľnými radikálmi.

Chemická štruktúra: Existujú štyri tokoferolovej a štyri tokotrienolové izoméry, ktoré majú biologickú aktivitu. Všetky sú tvorené chromanovým kruhom a hydrofóbnym fytylovým vedľajším reťazcom, ktorý zapríčiňuje nerozpustnosť vo vode a naopak dobrú rozpustnosť v tukoch. Tokoferoly preto ľahko prenikajú do bunkových membrán a stávajú sa ich súčasťou. Na chromanovém kruhu je pripojená jedna hydroxylová skupina, ktorá je darcom vodíkových atómov a podmieňuje antioxidačný účinok látky, a metylovej skupiny, ktorých rôzny počet určuje konkrétny tokoferol. Najviac rozšírený je D-α-tokoferol, ktorý má tiež najväčšiu antioxidačnú aktivitu.

Vitamín E v potrave: Je obsiahnutý v oleji z pšeničných klíčkov, v masle, mlieku, búrskych orieškoch, sóji, šalátu av mäse cicavcov. Potreba vitamínu E sa zvyšuje pri zvýšenom príjme nenasýtených tukov alebo zvýšenom vystavenie sa kyslíka (kyslíkové stany apod). Poruchy vstrebávania tukov z čreva môžu viesť k príznakom nedostatku tokoferolu, pretože vitamín sa vstrebáva len spoločne s tukmi. Vitamín E sa ničí počas domácej prípravy a pri spracovaní potravín, vrátane zmrazenia. V tele sa ukladá do zásoby v tukovom tkanive.

Biologické pôsobenie: Vitamín E je najdôležitejší antioxidant v tele. Ako taký chráni bunky pred oxidačným stresom a účinkami voľných radikálov, preto pomáha spomaľovať starnutie a preukázateľne pôsobí aj ako prevencia proti nádorovému bujneniu. Údajne tiež zlepšuje hojenie rán. Má tiež pozitívne účinky na tvorbu pohlavných buniek, zvyšuje plodnosť a podporuje činnosť nervového systému. V organizme sa stáva súčasťou membrán, kde pôsobí v prvej línii obrany proti peroxidáciu polyénových kyselín biologických membrán. K peroxidáciu nenasýtené mastné kyseliny dochádza po reakcii s voľným radikálom, ktorý napadne dvojitú väzbu mastnej kyseliny Dôležitou vlastnosťou radikálových reakcií je to, že sú reťazové – bez obranných mechanizmov by čoskoro došlo k výraznému narušeniu membrány a narušenie alebo strate funkcie, ktorá by mohla viesť k nevratnému poškodeniu bunky alebo k jej zničeniu. Najviac sa vyskytuje v membránach buniek, ktoré sú vystavené pôsobeniu kyslíka, v dýchacom systéme a tiež v membránach červených krviniek. Pretože tokoferoly majú schopnosť darovať vodíkový atóm, prenesením vodíka z fenolovej skupiny na voľný peroxiradikál zastavujú radikáli reťazovej reakcie. Vzniknutý fenoxyfytohormónových radikál môže reagovať s vitamínom C, redukovaným glutatiónom alebo koenzýmom Q. Môže tiež reagovať s ďalším voľným peroxilovým radikálom, v tejto reakcii ale dochádza k nevratnej oxidácii tokoferolu a vzniknutý produkt je vylúčený žlčou. Okrem svojho antioxidačného pôsobenia tokoferoly podobne ako cholesterol stabilizuje membránovej štruktúry, ovplyvňuje priepustnosť membrány pre malé molekuly a pôsobí ako inhibítor proteinkinasy C.

Prejavy nedostatku: Nedostatok vitamínu E je často spojený s poruchami vstrebávania alebo distribúcie tukov, ako je chronická steatorhea, abetalipoproteinemie alebo cystická fibróza, alebo u pacientov po resekcii čreva. Môže sa prejaviť ako neurologické ťažkosti, zníženie obranyschopnosti alebo poruchou funkcie pohlavných žliaz, čo môže viesť až k neplodnosti. Zvlášť u novorodencov môže nedostatok vyvolať anémiu spôsobenú skrátením životnosti červených krviniek.

Predávkovanie: V porovnaní s inými vitamínmi rozpustnými v tukoch je tokoferol relatívne málo toxický. Dlhodobé užívanie vysokých dávok zhoršuje vstrebávanie vitamínu K so všetkými dôsledkami.

Vitamín K – Nedostatok vitamínu K sa môže prejaviť poruchami zrážanlivosti krvi a rizikom vzniku osteoporózy. Vzhľadom na to, že vitamín K je dostatočne zastúpený v potravinách rastlinného i živočíšneho pôvodu a navyše ho produkuje črevná mikroflóra, v dospelej populácii nedochádza k jeho nedostatku spôsobeného výživou. Prirodzeným zdrojom vitamínu K sú potraviny rastlinného i živočíšneho pôvodu. V potravinách rastlinného pôvodu sa vitamín K nachádza predovšetkým v listovej zelenine. Bohatým zdrojom je aj väčšina rastlinných olejov.

Kyselina listová – Nedostatok kyseliny listovej a folátov sa prejavuje všeobecnými príznakmi zahŕňajúcimi únavu, podráždenosť a pokles chuti do jedla. Ťažšia deficiencia spôsobuje megaloblastickú anémiu (málokrvnosť) alebo tvorbu nezrelých červených krviniek. Ostatné symptómy zahŕňajú bolesti brucha, hnačky, vredy v ústach a hltane, zmeny na koži a stratu vlasov. Deficiencia pred alebo počas tehotenstva môže vyvolať predčasný pôrod alebo vývojové poruchy plodu. Listová zelenina je najvýznamnejším zdrojom vitamínu. Významným zdrojom sú aj vajcia, vnútornosti, obilniny a strukoviny.

Niacín (PP) – Ovplyvňuje zdravotný stav pokožky, správnu funkciu gastrointestinálneho traktu a nervového systému. Nedostatok vitamínu sa označuje ako pelagra a prejavuje sa zápalmi kože, hnačkami, postihnutím slizníc, depresívnou psychózou a demenciou. Vplýva predovšetkým na reguláciu hladiny cholesterolu a triglyceridov. Niektorí autori sa domnievajú, že má pozitívny účinok aj pri liečení karcinómov (nádorov) zažívacieho traktu a redukuje riziko artériosklerózy. Najbohatším zdrojom sú vnútornosti, všetky druhy mäsa a vaječný žĺtok. Hoci majú obilniny dostatočný obsah tohto vitamínu, je tak ako ostatné vitamíny skupiny B z väčšej časti lokalizovaný v klíčku a otrubách. Z rastlinných produktov ho obsahuje šošovica, zemiaky, kapusta, huby.

Vplyvom pokroku vo vede a technike nastali v mnohých štátoch zmeny životného štýlu. Nevyvážený príjem vitamínov a minerálnych látok ako dôsledok zmenených stravovacích zvyklostí a príjmu vysoko rafinovaných a technologicky spracovaných potravín je aj vo vyspelých krajinách častým javom. Klasické formy hypovitaminóz výrazného stupňa sa vyskytujú výnimočne. Zriedkavé však nie sú mierne nedostatky, ktoré sa výrazne klinicky neprejavujú. Nedostatočný príjem vitamínov potom negatívne ovplyvňuje funkčný stav organizmu, imunologické ukazovatele, fyzickú výkonnosť, vnímavosť. Poukazuje sa aj na súvislosť medzi zníženým príjmom vitamínov do organizmu a rizikom chronických neinfekčných ochorení, jedného z hlavných problémov dnešnej doby.

zdroj: biomol.sk

komentujte na Vašej nástenke: