• 19. marca 2024 7:16

spánok a metabolizmus

Byandrea

mar 6, 2011 ,
Spánok

Načo je spánok?
Spánok je pre život nevyhnutný. Podporuje viaceré fyziologické a psychologické funkcie, napríklad obnovu tkanív, rast, regeneráciu pamäte alebo schopnosť učenia. Potreba spánku dospelých ľudí je rôzna, no odborníci tvrdia, že menej ako 7 hodín nepretržitého spánku má negatívny vplyv na mozog a telo.

Spánok a metabolizmus
Pri skúmaní vzťahu medzi spánkom a metabolizmom sa zväčša len ťažko dá zistiť, či konkrétne metabolické podmienky ovplyvňujú spánok, alebo či je metabolizmus ovplyvnený kvalitou a dĺžkou spánku. Napríklad telesne aktívni ľudia a osoby so zvýšenou činnosťou štítnej žľazy spávajú dlhšie, čo v oboch prípadoch súvisí s rýchlejším metabolizmom. Naopak, ľuďom so zníženou činnosťou štítnej žľazy a osobám so spomaleným metabolizmom stačí menej hodín hlbokého spánku.

Keď sa na uvedený vzťah pozrieme z inej strany, vidíme, že nedostatok spánku súvisí s celým radom nežiaducich zmien v metabolizme. Napríklad narastá hladina kortizolu (hormónu zodpovedného za reakciu na stres) v krvi, ovplyvnená je imunitná odozva, znižuje sa schopnosť organizmu správne narábať s glukózou a dochádza k poruche ovládania túžby po jedle. Podobné zmeny sa prejavujú pri poruchách spánku, napr. u malých detí alebo pri ochorení. Konečným dôsledkom je narušenie normálneho fungovania organizmu, čo vedie k určitým metabolickým dôsledkom.

Ovplyvňuje nedostatok spánku naše zdravie?
Laboratórne a epidemiologické štúdie naznačujú, že úbytok spánku môže vplývať na nárast prevalencie cukrovky a obezity. Vzťah medzi obmedzením spánku, nárastom telesnej hmotnosti a rizikom vzniku cukrovky môže byť zapríčinený zmenou metabolizmu glukózy, nárastom chuti do jedla a poklesom energetického výdaja.1

Spánok a metabolizmus glukózy
V obdobiach kratšieho spánku klesá glukózová tolerancia a narastá koncentrácia kortizolu v krvi. Glukózová tolerancia je výraz, ktorým sa vyjadruje, ako organizmus reguluje dostupnosť využitia krvnej glukózy v tkanivách a mozgu. Keď je v štádiu hladu hladina glukózy a hormónu inzulínu v cirkulujúcej krvi vysoká, znamená to, že organizmus glukózu nevyužíva správne. Je dokázané, že slabá glukózová tolerancia je rizikovým faktorom cukrovky 2. typu. Výskumníci tvrdia, že dlhotrvajúce obmedzovanie spánku (< 6,5 h za noc) môže zapríčiniť 40 % pokles glukózovej tolerancie.

Nárast chuti do jedla
U veľkého počtu osôb sa zistila súvislosť medzi zvykom krátko spávať a zvýšenou hodnotou indexu telesnej hmotnosti (BMI). Krátky spánok súvisel so zmenami hormónov, ktoré regulujú pocit hladu: hladiny leptínu (ktorý znižuje pocit hladu) boli nízke, kým hladiny ghrelínu (ktorý podporuje pocit hladu) boli vysoké. Vplyvy sa prejavovali, keď ľudia spávali kratšie ako 8 hodín.1,3 Znamená to, že nedostatok spánku je rizikovým faktorom vzniku obezity. Štúdia, v rámci ktorej sa sledovali zdraví muži, ukázala, že asi 4-hodinový spánok súvisí so signifikantne zvýšenou chuťou na energeticky bohaté potraviny s vysokým obsahom sacharidov (sladkosti, slané potraviny a škrobnaté potraviny). Ľudia boli tiež hladnejší.2

Menej spánku znamená viac času na jedenie a pitie – existuje výskum, ktorý ukazuje, že toto je faktor, ktorý prispieva k obezogénnym aspektom zvyku kratšie spávať.

Znížený výdaj energie
Z hľadiska energetickej rovnováhy, ľudia, ktorí spávajú menej, bývajú spravidla menej telesne aktívni, čo rezultuje v nižšom výdaji energie.

Keď to zhrnieme, vidíme, že nárast chuti a túžby po jedle spolu s poklesom aktivity sú jednoznačným dôkazom úlohy spánku pri manažmente telesnej hmotnosti.

Bludný kruh nedostatku spánku a obezity
Spánkovou poruchou dýchania, syndrómom spánkového apnoe, trpí asi 24 % mužov a 9 % žien. Ide o prestávky pri dýchaní počas spánku, čoho výsledkom je narušenie spánku a únava vo dne. Medzi touto poruchou a obezitou je výrazná súvislosť. Zistilo sa, že ľudia so spánkovou poruchou dýchania vybočujú z bežného režimu spania, čo môže zhoršiť metabolické poruchy súvisiace s nedostatkom spánku, napr. zvyšovať pocit hladu. A tak spánková porucha zapríčinená obezitou môže zase spätne navodzovať zvýšenú chuť do jedla a taký spôsob energetického výdaja, ktorý obezitu podporuje. Na preskúmanie týchto vzťahov je potrebný ďalší výskum.

Záver
Nedostatok kvalitného spánku zrejme vplýva na fyziologické mechanizmy zabezpečovania energetickej rovnováhy, osobitne na chuť do jedla, pocit hladu a výdaj energie. Okrem toho, nedostatok spánku ovplyvňuje schopnosť organizmu správne narábať s glukózou a môže zvyšovať riziko vzniku cukrovky 2. typu. Dosiaľ nie je objasnené, ako by sa dal zmenený režim spánku využiť v prospech manažmentu telesnej hmotnosti a zníženia súvisiacich rizík ochorení.

zdroj: eufic.org

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *